Informácie

Obec Vavrinec si žila normálnym životom, primeraným dobe. Častou výmenou obyvateľstva sa dostávali do obce nové zvyky, chýry. Taktiež furmani, ktorí prevážali tovar z Dolnej zeme, prinášali rôzne chýri a poznatky. Avšak jarmoky a trhy, ktoré ako výsadu udeľoval panovník jednotlivým mestám, najviac demonštrovali pokrok - novoty.

Jarmoky a trhy, to boli udalosti, na ktoré sa spomínalo. Ba aj obdobie sa rátalo podľa jednotlivých jarmokov. Či to bol Krížový, Michalský, Ondrejovský, Jarný, Jesenný a či to bol trh alebo jarmok v Prešove, Hanušovciach, Giraltovciach, Bardejove, Sabinove, Levoči, Starej Ľubovni, všade bolo plno ľudí a novôt. Svoje miesto mali čižmári, súkenníci, krajčíri, hrnčiari, železiari, korytári, košikári, metliari, stolári, kolári, hodinári, medovnikári, pekári, cukrovinkári. Tiež sa predávali náboženské obrázky. Žobráci pri svojom spievaní mali hádam najviac poslucháčov, ktorí sa snažili zapamätať si niektoré piesne či balady. Na trhu nesmeli chýbať samozrejme atrakcie v podaní kúzelníkov a cirkusantov. Jasnovidci a veštci boli ich súčasťou. Preto nie div, že potom ľudia doma mali o čom rozprávať veľmi dlho a veľmi podrobne. Takých poslucháčov, ktorí to nevideli, bolo vždy dosť.

Veľa chýrov prinášali aj potulní remeselníci, drotári, sklenári, korytári. Títo prechádzali široké územia a okolia peši, zbierali chýry a udalosti, tiež povesti a rozprávky a pri nocľahoch v obci tu rozprávali domácim a poslucháčom, ktorých sa vždy zišlo dostatok. Príbehy ľudia radi počúvali aj keď nepodložené a tiež málo pravdepodobné. Cez dlhé zimné večery sa na priadkach pretriasali všetky udalosti a chýry z obce, z blízkeho i ďalekého okolia. Osobitnou témou boli vražci (bosoráci) a bosorky. Bačom, ktorých bolo na okolí dosť, sa pripisovala zvláštna moc pomáhať, ale aj škodiť ľuďom. Bačovstvo sa obyčajne prenášalo z otca na syna. Žil po celý rok v prírode. Poznal moc liečivých rastlín a používal ich podľa potreby. Liečil dobytok a keď sa to nepodarilo, tak boli na vine zlé sily, ktoré boli silnejšie. Niektorí bačovia sa zahalili tajuplnosťou, robili rôzne tajomné úkony, čím získali väčšiu dôveru ľudí a popularitu.

 Veľa sa tiež hovorilo o bosorkách. Tých bolo veľa. A mohla ňou byť každá žena. Stačilo, keď nadojila viac mlieka, alebo jej vyrástli väčšie konope, alebo ju niekto videl v nezvyklom čase na nezvyklom mieste s nezvyčajnou vecou čosi robiť a už potajomky na ňu pozerali ako na ženu spojenú so zlom. Bosorky údajne vedeli „porábať“ - bosoriť. Vedeli pribosorovať ženícha, alebo ho odbosorovať. Pričarili na ľudí rôzne choroby a iné ťažkosti. Ľudia o tom rozprávali a verili tomu. Aj o tajomných svetielkach rozprávali často. Ozajstná kultúra sa začala prejavovať až začiatkom 20. storočia. Na spomínaných jarmokoch si ľudia kúpili aj nejakú knihu.