Kataster obce

Obec Vavrinec leží v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, na severovýchodnom okraji Slánskych vrchov, v okrese Vranov nad Top­ľou a v najjužnejšej časti Nízkych Beskýd v doline prítoku Tople. Obec sa nachádza asi v polovici cesty spájajúcej mesto Hanušovce nad Topľou a rekreačnú oblasť Domaša-Dobrá. Nadmorská výška v strede obce je 285 m n. m. a v chotári 250-400 m n. m. Mierne členitý povrch chotára tvorí treťohomý flyš. V podloží sopečných hornín sú staršie neogénne sedimenty. S andezitovou fázou na konci treťohôr, pri ktorej sa vytvorila homoľovitá forma Oblíka, súvisí v pohorí Slán­skych vrchov zrudnenie zlata, striebra a ortuti. V súčasnosti prevláda­jú v Slánskch vrchoch erózno-zlomové formy reliéfu.

V oblasti Slánskych vrchov dôležitú úlohu zohrávali nerastné suroviny. Na katastrálnych mapách sa nachádzajú početné názvy pri­pomínajúce banícku minulosť, ktorá bola spätá s nerastným bohat­stvom tohto pohoria (Zlatá Baňa, Zlatá studňa...). Dôkazom toho je aj náhodne objavená štôlňa v novembri 2008 v lokalite Veľká delňa. Pri terénnych prácach mechanizmom silný tlak vody z dovtedy zavalenej ľtôlne prebúral otvor o priemere cca 1,2 m. Jej výška je cca 1,8 metra. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že tento otvor nie je prirodzený, ale vytvorený ľudskou rukou. Podobne zavalená štôlňa sa nachádza aj v Ladzenskom lese.

Okrem toho sa tu vyskytoval vápenec. Po jeho ťažbe sa zachovali konkrétne stopy, a to zvyšky poľných pecí na pálenie vápna a početné otvory v skalných stenách po dolovacích prácach v lokalite zvanej Za kameň.

Čo sa týka pôd, najrozšírenejším pôdnym typom v okolí obce je ilimerizovaná pôda. Jej podložie najčastejšie tvoria sprašové a svaho­vé hliny, tiež piesčité zvetraliny.Kataster o výmere 530 ha je zalesnený len v južnej a severnej časti.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Podnebie

Klímu miesta vyjadrujú priemery jednotlivých prvkov, ich hod­noty a určenie ich extrémov. Ďalej udávame hodnoty najdôležitejších klimatických činiteľov teploty vzduchu a zrážok získaných z dlhodo­bého pozorovania za roky 1931 - 1960. Priemerná teplota vzduchu bola v januári -4, -5 °C a v júli 18 až 19 °C. 

Nie vždy je január najchladnejším mesiacom, niekedy je to december. V zime, zvlášť v januári, sa tu uplatňuje zvýšená kontinen- talita zvýraznená tuhými mrazmi. Pritom letné maximá sú skoro rov­naké ako na západnom Slovensku. Ročný chod teploty zapríčiňuje, že je tu viac ako 200 dní s priemernými dennými teplotami 5 °C a viac, čo predstavuje širšie vegetačné obdobie. Užšie vegetačné obdobie s priemernou dennou teplotou 10 °C a viac tu trvá 150 - 175 dní.