História obce
Obec v 19. storočí
Po potlačení revolúcie v rokoch 1848/1849 sa prostredníctvom množstva nových zákonov, nariadení a úprav začala, aj keď veľmi pomaly meniť z krajiny silne poznačenej feudálnymi prežitkami na štát v ktorom sa stále viac presadzovali podnikatelia a inteligencia a stále menej boli závislí na pôvode. Otvárali sa nové možnosti uplatnenia, podnikania i rastúce možnosti voľného pohybu nielen v rámci monarchie, ale i smerom do zahraničia. Pre obyvateľov Vavrinca však v tomto období nesporne najväčšiu zmenu prinieslo v polovici 19. storočia zrušenie poddanstva. Oslobodenie sa spod niekoľko storočného poddanstva prinieslo pre nich nové možnosti, ktoré viacerí z nich aj využili. Popri zrušení poddanstva a možnosti sťahovania sa však všetko obyvateľstvo Šariša muselo postupne vyrovnávať aj s ďalšími zmenami predovšetkým v rámci stoličnej správy, súdnictva a celkovo verejnej správy. V rámci pôvodnej v stredoveku vytvorenej stoličnej správy vznikli nové slúžnovské obvody, ktoré tvorili až do zániku habsburskej monarchie najnižšie verejnoprávne inštitúcie. Vavrinec aj v rámci nového členenia patril do tzv. Homotoplianskeho slúžovského obvodu, ktorého sídlom boli Giraltovce. Na čele obvodu stál hlavný slúžny, okolo ktorého postupne obklopoval úradnícky aparát, obvodný lekár a žandári. Už začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia postupne dochádza k ďalšiemu členeniu slúžnovských obvodov na menšie celky, na čele ktorých stáli ako zodpovední úradníci podslúžni.
Podľa zákona o obciach z roku 1870 patril Vavrinec do kategórie tzv. malých obcí, do ktorej sa dostali nielen dediny, ale aj niekdajšie poddanské mestečká. Toto zaradenie bolo dôležité z hľadiska vytvárania miestnej samosprávy. Na čele obce tak stálo obecné zastupiteľstvo, richtár a prísažní, každý s presne určenými kompetenciami. Podľa následne prijatého volebného zákona z roku 1874 mal právo do obecného zastupiteľstva voliť každý mužský obyvateľ obce, ktorý dosiahol vek 20 rokov, dôležitou podmienkou však bolo, aby platil daň z pozemkov, domu alebo z pravidelného príjmu. Voliť a tým aj podieľať sa na obecnej správe nesmeli nádenníci, sluhovia a želiari. Ani tento systém, na prvý pohľad demokratický, nebol bez ťažkostí, pretože aj v rámci neho platil tzv. systém virilistov, na základe ktorého polovicu miest v obecnom zastupiteľstve obsadila skupina najzámožnejších občanov obce bez toho, aby museli byť volení. Len druhú polovicu členov tak tvorili volení občania. Toto usporiadanie viedlo k tomu, že voľba richtára bola často kompromisom, keď sa na čelo obce dostával najschopnejší a najváženejší občan, hoci nemusel byť vždy tým najbohatším. Okruh povinností richtár bol pomerne široký. Zákon o obecnom zriedení a neskoršie jeho novelizácie, napríklad v roku 1886, určovali, že má plniť nariadenia štátnej správy, zabezpečiť dodržiavanie zákonov a dohliadať na realizáciu uznesení obecného zastupiteľstva. Okrem iného zodpovedal aj za vyberanie daní, vedenie obecného hospodárstva a obecnú pečať.
Predstavitelia obce
Zoznam predsedov MNV:
1957 - 1960 pr. Ján Ján Kacvinský
1960 - 1966 pr. Juraj Juhas
1966 - 1971 pr. Bratko Michal
1971 - 1976 pr. Peter Sukovský
1976 - 1981 pr. Peter Sukovský
1981 - 1991 pr. Bratko Michal
Zoznam starostov:
1991 - 1998 starosta Bratko Michal
1999 - 2002 starostka Juhásová Helena
2002 - 2006 starostka Tabaková Helena
2006 - 2010 starostka Tabaková Helena
2011 - 2014 starostka Tabaková Helena
od 2014 starostka Helena Kiššová
Symboly obce
Vavrinec bol hlavným diakonom pápeža Sixta II., ktorý bol pre vieru 6. augusta v roku 258 v katakombách sv. Kalixta v Ríme sťatý, práve keď slávil bohoslužbu. O niekoľko dní, 10. augusta roku 258 bol umučený aj Vavrinec. Ešte predtým rozdal chudobným cirkevné peniaze a cennosti. Keď chceli potom od neho „poklady“ Cirkvi, ukázal im na chudobných. Bol umučený a pomaly upálený na kovovom rošte. Bol veľmi uctievaný od najstarších čias. Pochovaný bol v bazilike San Lorenzo fuori lemura - sv. Vavrinec za hradbami. Je to jedna z piatich hlavných bazilík mesta Ríma. Vychádzajúc z tohto historického základu boli vyhotovené symboly obce a to: pečať, erb a vlajka obce.
Pečať obce nebola nikde v historických dokumentoch spomínaná. Preto pre vytvorenie erbu obce boli použité atribúty sv. Vavrinca. Tohto svätca symbolizuje predovšetkým rošt a motív mešca.
Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Vavrinec ho odporučila - v červenom štíte strieborný sklonený rošt po bokoch sprevádzaný zlatými mešcami so striebornými šnúrkami.
Vlajka obce Vavrinec pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách čtervenej (1/6), žltej (2/6) a bielej (3/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Symboly obce Vavrinec sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou V-231/2006.
